Skip to content
  • DOMOV
  • O NÁS
  • REDAKCIA
  • ODBERNÉ MIESTA
  • ARCHÍV ČÍSEL
  • KONTAKT

Bystrický PERMON

Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu

  • PROJEKTY
    • Náučný chodník BP
    • Medená cesta
    • Medený hámor
    • Projekt: Špaňodolinské granty
  • SERIÁLY
    • Banskobystrickí zlatníci
      • Franciscius Francisci
        • Kolekcia filigránskych gombíkov
      • Andreas Kolbány
        • Strieborná reliéfna spona
      • Krištof Lehner
        • Kanvica z pozláteného striebra
      • Samuel Libay
        • Pokál Jozefa Glabitsa
        • Vlasový šperk v tvorbe Samuela Libaya
      • Karol Miškovský
        • Strieborné príborové solitéry
      • Pavol Renner
        • Život a dielo zlatníka Pavla Rennera staršieho
    • Bohatstvo Banskej Bystrice
      • Ag – Striebro
      • As – Arzén
      • Au – Zlato
      • Ba – Bárium
      • Ca – Vápnik
      • Co – Kobalt
      • Cu – Meď
      • Fe – Železo
      • Hg – Ortuť
      • Ni – Nikel
      • Pb – Olovo
      • S – Síra
      • Sb – Antimón
      • U – Urán
      • W – Volfrám
      • Zn – Zinok
  • PERMOŇÁCKE AKTIVITY
  • VIDEÁ
  • NAŠE PUBLIKÁCIE
  • ZA ŽIVA V BYSTRICI…2
  • 20 rokov BYSTRICKÉHO PERMONA
  • BYSTRICKÁ HODINKA S PERMONOM
  • YOUTUBE KANÁL
  • Naše knižné vydavateľstvo
  • Príspevky študentov UMB
  • Toggle search form
  • Smrť plukovníka Franza Hilla 1. svetová vojna
  • Mestská elektráreň Permoňácke potulky a podujatia
  • K VÝROČIU IZIDORA ŽIAKA SOMOLICKÉHO Osobnosti histórie
  • Čo rozprávajú vody Kremnického pohoria Hudba a zábava
  • Soví hrad Nezaradené
  • Domy starej Banskej Bystrice II História mesta
  • BARYTOVA BAŇA Permoňácke potulky a podujatia
  • KATALPA A GLEDÍČIA V BANSKEJ BYSTRICI Fauna a flóra

Krások je pomenej

Posted on 30. apríla 201430. januára 2016 By Notbert Gáborčík

Nie, nebude reč o tých dvojnohých. Tých je dosť, ale chcem upriamiť pozornosť na niektoré druhy okrasných druhov rastlín. Najmä polokríkov, kríkov alebo plazivých rastlín. Časť z nich môžeme vidieť na verejných priestranstvách, časť je ukrytá v súkromných záhradách a často sú nášmu zraku „neprístupné“. Takže zopár slov o tých druhoch, ktoré zaujmú svojimi atraktívnymi kvetmi. Stretneme sa s nimi pri prechádzkach našim mestom. Nech zažiaria kvety tejto pentády okrasných rastlín.

Je to zrejme len zhoda okolností, že prevažná väčšina nižšie spomenutých drevín, či lián s atraktívnymi kvetmi pochádza z Číny, resp. amerického kontinentu. Kvitnú postupne, od jari a niektoré až do konca leta, resp. začiatku jesene. Spríjemňujú tak naše mestské životné prostredie, dnes už zahltené novostavbami a chýbajúcou zeleňou. Zaujímavou rastlinou, lianou je vistéria čínska. Jej deväť druhov patrí do čeľade bôbovitých (Fabaceae). U nás sa najviac pestuje vistéria čínska (Wisteria sinensis), ale aj vistéria kvetnatá (Wisteria floribunda) alebo tiež vistéria japonská. Úvodom krátka zmienka o pôvode mena tejto rastliny s naozaj atraktívnymi súkvetiami. Meno dostala po chemikovi a lekárovi Casparovi Wistarovi (1761- sparovi 1818) a zaviedol ho anglický botanik Thomas Nuttall (1786 – 1859).  Rodové meno však bolo v angličtine zapísané ako Wisteria a tak ho aj prijal Mezinárodný kodexu botanické nomenklatury hoci došlo k „preklepu“ a na e.

Vistéria rastie hlavne  vo východných  oblastiach  USA a je veľmi populárna v Japonsku a taktiež v Číne i v Kórei.  V Severnej Amerike a východnej Ázii rastie 7 až 10 druhov vistérií. V Európe sa pestuje od roku 1816. Je to drevina (liana) buď pravo- alebo ľavotočivá. Môže dosahovať výšku až 20 metrov a často sa rozprestiera do šírky až 10 metrov.  Svoju životnú aktivitu  začína v apríli – máji a jej výhodou je, že kvitne aj v lete. Kvety rastú v súkvetiach pripomínajúcich strapce (ale aj padajúci dážď) s dĺžkou 10 – 80 cm,niekedy až 120 cm. Na rastline sa objavujú kvety pred vlastným rastom listov.  Spektrum ich farby je pomerne široké od bielej, či žltej po fialové, namodralé, ružové i purpurové. Kvety kvitnú súčasne a niektoré  sú voňavé (vistéria čínska). V našom meste ju nájdeme na sporadicky na vícerých miestach (Ružová ulica, Horná ulica – NKÚ). Za zmienku stojí jej využitie jako zelenej strechy pre parkujúce vozidlá (pasáž v Dolnej ulici č. 57) Vo svete je známa aj slávnosť venovaná vistárii známa ako Sierra Madre Wistaria Festival. Ďalším zaujímavým a menej častým druhom je Paulovnia plstnatá (Paulownia tometosa). Táto kráľovská drevina patrí do čeľade krtičníkovitých (Scrophulariaceae). Asi jej osem druhov rastie vo východnej Ázii. Paulovnia plsnatá pochádza z Číny a po stáročia sa pestovala aj v Japonsku a je známa tiež pod ďalším vedeckým menom – Paulownia imperialis čo naznačuje na jej kráľovský „pôvod“.  V krajine jej pôvodu s nazýva aj cisársky strom. Názov stromu  je spätý s menom holandskej  kráľovnej a ruskej veľkokňažnej  Anny  PAVLOVNY Romanovej  (1795- 1865) dcéry ruského cára  Pavla I. Petroviča (1754-1801) a sestry cára Alexandra I. Pavloviča (1777-1825). Do Francúzska bola introdukovaná v roku 1884. Je to rozložitý strom s typickými veľkými listami vajcovitého tvaru. Na spodnej strane sú jemno plstnaté. Kvety sú obojpohlavné, ružovej farby organizovanými podľa čísla päť. Strom rozkvitá v apríli alebo máji pre vypučaním listov. Podľa spôsobu pestovania môže mať charakter kra. Mladé jedinci nájdeme na Tatranskej  ulici. Jej drevo je veľmi ľahké, pevné s výbornými rezonačními vlastnostmi. V Ázii sa preto používa na výrobu hudobných nástrojov (japonské koto alebo korejská citara – kayaqum). V Číne majú veľmi starý zvyk. Je ním vysádzanie tohoto  cisárskeho stromu pri narodení  dievčatka.  Rastie spolu s ňou a akonáhle je deva súca na vydaj strom sa spíli a drevo sa použije na výrobu predmetov do jej výbavy. Koncom jari začína svoje kvety dávať na obdiv ďalší druh. Je ním kolkvícia ľúbezná (Kolwitzia amabilis). Tento pomerne veľký ker patrí do čeľade zemolezovitých (Caprifoliaceae) a pochádza z Číny.  Dosahuje výšku 1 až 3 metre. Kvety sú ružové so žltým hrdlom, páperisté a zvončekovité. Kvety tvora koncové chocholíky. Ker kvitne v máji až júni. Vysadzuje sa ako solitér, alebo aj skupinovo v záhradách i parkoch. Môže sa využiť aj na tvorbu živých plotov. Ker je v čase kvitnutia veľmi atraktívny. Skoro v tom istom období kvitne aj vajgélia ružová (Weigela Florida). Je to ďalší druh patriaci do čeľade zemolezovitých (Caprifoliaceae). Pochádza zo severnej Číny a Kórey. Pestuje sa od roku 1845 a je pomenovaná podľa profesora botaniky C.E. von Weigela (1748-1831) z nemeckého mesta Greifswaldu. Je to rozložitý ker dosahujúci výšku 2 až 3 metrov. Rúrkovité kvety sú ružové až červené v závislosti od kultivaru, ktorých je vyšľachtených pomerne veľa a líšia sa veľkosťou a sfarbením kvetov.  Kvitne v máji až júni, ale často sa kvitnutie aj opakuje (reflorescencia). Zaujímavým druhom s dlhou dobou kvitnutia je budleja Davidova (Buddleja davidii). Táto budleja (jedna z viac než stovky druhov) pochádza z Číny, kde rastie divo až do nadmorskej výšky 3000 m. Je zástupcom čeľade budlejovitých (Buddleaiaceae). Objavili ju v roku 1887 a je pomenovaná na počesť anglického botanika, reverenda Adama Buddlea z Essexu. Vyskytuje sa aj v tropickej a subtropickej Amerike, južnej Afrike a Ázii. Je známe aj pod menom letný, či himalájsky orgován, ale nemá k nemu žiadne príbuzenské vzťahy. Jej lilavopurpurové kvety sa objavujú koncom júla, ale zvyčajne až v auguste alebo septembri. Ker dorastá až do výšky 2,5 m a je vhodný pre skupinové výsadby. Minúc architektonické stromy –  platany (Platanus sp.) v parku pod Pamätníkom SNP ju nájdeme v tesnej blízkosti hotela LUX, ale aj na ulici M. Šoltésovej v tieni na jar bohato kvitnúcich sakúr – čerešní pílkatých (Cerasus serrulata). Treba len veriť, že spomínané druhy okrasných rastlín sa nebudú vynímať iba v súkromných záhradách, ale postupne zaplnia aj prázdne, či voľné miesta v bansko-bystrických parčíkoch. Mnohé z nich na ne čakajú.

Fauna a flóra

Navigácia v článku

Previous Post: Pyšní Bystričania
Next Post: SKRÁŠLI A OSVIEŽI ORGOVÁN NAŠE MESTO?

Related Posts

  • ZELENÝ STROMOLEZEC Fauna a flóra
  • Parčík kráľovnej Alžbety – Sisi Fauna a flóra
  • KATALPA A GLEDÍČIA V BANSKEJ BYSTRICI Fauna a flóra
  • Zaujímavosti rastlín na špaňodolinských banských haldách Fauna a flóra
  • TRÁVA V HISTÓRII BANSKEJ BYSTRICE Fauna a flóra
  • SKRÁŠLI A OSVIEŽI ORGOVÁN NAŠE MESTO? Fauna a flóra

Pripravujeme pre vás:

  • V blízkej budúcnosti plánujeme spustiť na webovom sídle časopisu a na našom kanáli YouTube, sériu podcastov
  • OZ Diversitas Culturae, vydavateľ časopisu Bystrický Permon,  organizuje v dňoch 12. – 13. júna 2026 na Námestí SNP v Banskej Bystrici 5. ročník medzinárodnej mineralogickej výstavy OpenAir 2026. Budete si môcť prezrieť minerály z celého sveta, nebude chýbať ani charitatívna tombola, možnosť odborného určenia vlastných minerálov, predaj suvenírov, ryžovanie zlata a pripravili sme aj atrakcie pre deti. V prípade finančnej podpory od FPÚ, si na tomto podujatí pripomenieme aj 500. výročie baníckeho povstania v rokoch 1525 – 1526 a to formou výstavy a vydaním troch tematických brožúr.
  • Najbližšie číslo časopisu Bystrický Permon vyjde v mesiaci JÚN 2026

-redakcia-

Najnovšie články

  • Horná strieborná brána v Banskej Bystrici
  • Horná brána v Banskej Bystrici
  • Hronská brána v Banskej Bystrici
  • Dolná brána v Banskej Bystrici
  • Gotický kostol sv. Martina v Čeríne

Archív

Hľadáme prispievateľov

Ak máte záujem prispievať článkami do časopisu PERMON, kontaktujte nás TU

OZNAMY:

redakčné uzávierky v roku 2026:

15. február

30. apríl

15. august

15. november

BYSTRICKÝ PERMON na Facebooku

Spoločnosť Meta nám v mesiaci február 2025 bez udania dôvodu zamedzila administratívny prístup k našej facebookovej stránke a zmazala nám sledovateľov a aj všetky príspevky za posledných 15 rokov. Nevieme s tým v tejto chvíli nič urobiť. Ďakujeme za porozumenie.

redakcia

Autori

  • Ján Baláž (6)
  • Viera Banášová (1)
  • Ivana Bičanovská (1)
  • Jana Borguľová (2)
  • Marián Bovan (1)
  • Július Burkovský (10)
  • Marianna Bárdiová (4)
  • Peter Chorvát (1)
  • Igor Chromek (5)
  • Ivan Cillik (2)
  • Tomáč Cimerman (1)
  • Ján Demanko (1)
  • Daniel Diosi (1)
  • Karol Fremal (2)
  • Eva Furdíková (8)
  • Ivan Gargulák (1)
  • Filip Glocko (14)
  • Notbert Gáborčík (15)
  • Anna Havlíčková (4)
  • Robert Hoza (4)
  • Dušan Kaliský (5)
  • Michal Kiššimon (28)
  • Dušan Klimo (1)
  • Ladislav Kmet (1)
  • Jozef Kreutz (4)
  • Eva Kráľová (1)
  • Ľubomír Kubaščík (1)
  • Klára Kubíčková (1)
  • Martin Kvietok (3)
  • Leo Lichvár (1)
  • Jozef Likavčan (1)
  • Július Lomenčík (4)
  • Pavol Maliniak (1)
  • Radoslav Mandalík (5)
  • Pavol Martuliak (2)
  • Jana Nahálková (1)
  • Ludvik Nábělek (2)
  • Ivan Ocenas (1)
  • Slavomíra Očenášová-Štrbová (1)
  • Martin Patúš (1)
  • Andrej Predajniansky (1)
  • Emil Rakyta (1)
  • Richard R. Senček (32)
  • Anna Senčeková (19)
  • Vladimír Sklenka (6)
  • Andrej Stollmann (1)
  • Igor Thurzo (1)
  • Miloš Tichý (1)
  • Oto Tomeček (2)
  • Tomas Trstensky (1)
  • Peter Urban (1)
  • Jan Vicen (1)
  • Július Voskár (2)
  • Michal Várošík (1)
  • Ľubomír "Puky" Wágner (3)
  • Marián Číž (2)
  • Jozef Ďuriančík (5)
  • Jarmila Ďurišová (1)
  • Martina Škodová (1)
  • Ján Žilák (1)

Kategórie článkov

  • Utrpenie Scotusa Viatora Osobnosti histórie
  • Keď Bystricu sužovala veľká voda História mesta
  • SKALNÁ VYHLIADKA – TRÁVNY ŽDIAR Permoňácke potulky a podujatia
  • Zabudnutý Karol Grün a príbeh jeho rodiny 2. svetová vojna
  • Posledný bubeník v Šalkovej História okolia
  • Ľadovne a ľadové jamy Cechy a remeslá
  • 20. výročie vydávania časopisu Bystrický Permon História inštitúcií
  • Vojaci v zajatí – ľahkonohej múzy 1. svetová vojna

Najnovšie články

  • Horná strieborná brána v Banskej Bystrici
  • Horná brána v Banskej Bystrici
  • Hronská brána v Banskej Bystrici
  • Dolná brána v Banskej Bystrici
  • Gotický kostol sv. Martina v Čeríne

O nás

Časopis Bystrický permon vznikol v roku 2003 s cieľom populárnou formou oboznamovať obyvateľov mesta s jeho bohatou avšak po vačšine zabudnutou históriou. viac info

Copyright © 2026 Bystrický PERMON.

Powered by PressBook News WordPress theme

Spravujte súhlas so súbormi cookie
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely. Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
Spravovať možnosti Správa služieb Spravovať {vendor_count} dodávateľov Prečítajte si viac o týchto účeloch
Zobraziť predvoľby
{title} {title} {title}