Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu
Život a dielo zlatníka Karola Miškovského v zbierkach Stredoslovenského múzea Karol Miškovský (tiež Carl Mixkovszky, Mixszky, Mixkszky, Mixkovski, Mixkovsky Misskovsky) sa narodil v roku 1803. Ako zlatník v meste spomína v rokoch 1852 – 1870. Do učenia ho prijali na zasadnutí cechu 5. januára 1817 a u Samuela Libaya sa stal na päť rokov učňom striebrotepectva (Silberkunst, Silberschmied)….
Život a dielo zlatníka Pavla Rennera staršieho v zbierkach Stredoslovenského múzea Pavel Renner st. (tiež Pavol, Pál, Sándor, Rener) pochádzal z Kežmarku, kde sa narodil 5. decembra 1862. V Banskej Bystrici prežil najplodnejšie roky súkromného aj pracovného života. Mešťanom sa stal ako 27-ročný 24. januára 1889. Za manželku mal Irmu Máriu Kalix. Manželstvo Rennerovcov bolo požehnané piatimi…
Read More “Strieborný prívesok s podobizňou Rudolfa Habsburského” »
Banskobystrický zlatník Samuel Libay (1782 – 1866) sa vo svojej výnimočnej tvorbe venoval aj šperkom z vlasov. Ľudské vlasy boli – či už v biblii alebo v rozprávkach – vždy spájané so silou a životom a aj zrod šperku má pravdepodobne pôvod v tradícii nosenia talizmanov z vlasov milovaných žijúcich či blízkych mŕtvych. Názory na takýto druh šperkov sa rôznia….
Život a dielo zlatníka Františka Rosenbergera v zbierkach Stredoslovenského múzea Talent a zlatnícke zručnosti zdedil František Rosenberger (tiež Franciscius, Franz, Ferenc), pochádzajúci z Budapešti, po významnom zlatníkovi Laurentiusovi Rosenauerovi, ktorý bol pravdepodobne aj Rosenbergerov otec a učil sa remeslo v rokoch 1796 – 1800 u zlatníka Ondreja (Andrása) Kolbányiho. U svojho otca strávil aj študentské roky života. Do…
Pokál Jozefa Glabitsa Dielo zlatníka Samuela Libaya v zbierkach Stredoslovenského múzea Posledným storočím veľkých zlatníkov v meste Banská Bystrica bolo 19. storočie. Zo zlatého štvorlístka Libay, Sodomka, Rosenberger a Hritz, prvý menovaný dokázal majstrovstvo zlatníka európskeho formátu prostredníctvom diela – pokálu, ktorý bol vyhotovený ako dar pre richtára Jozefa Glabitsa. Je pozoruhodné, že všetci…
K cechovému životu remeselníckeho stavu neodmysliteľne patrili najrozmanitejšie cechové predmety. Medzi cechovými truhlicami, zástavami, cechovými fľašami, pečatidlami, mali svoju významnú funkciu aj zvolávacie tabuľky. Slúžili na zvolávanie počestných majstrov pri rozličných spoločných stretnutiach. Tento druh cechálií upútava pozornosť najmä svojou druhovou rôznorodosťou, zaujímavým vzhľadom a svedčí o zvláštnom obradnom a v dnešných časoch už zväčša zabudnutom živote cechových remeselníkov….
Read More “Zvolávacia tabuľka grznárskeho (kožušníckeho) cechu” »
Ťažbu a spracovanie kovov v Banskej Bystrici koncom 15. storočia charakterizuje nízka rentabilnosť. Prechod k hlbinnej ťažbe nebol náročný len na odvodňovanie baní, ale tiež na hutníctvo, nakoľko vyťažené kovy mali nové zloženie a vyžadovali novú technológiu spracovania. Ďalej treba brať do úvahy doznievanie vlády Mateja Korvína a nástup Jagelovcov na uhorskom tróne. Špecifická je aj situácia v zložení banskobystrických…
Read More “MICHAL KÖNIGSBERGER – banskobystrický banský podnikateľ ” »
Túto zaujímavú tematiku podrobne preskúmal, spracoval a v rovnomennej knihe publikoval historik Oto Tomeček. Pre obohatenie našich čitateľov prinášame teraz v stručnom prehľade najdôležitejšie poznatky z tejto vynikajúcej publikácie doplnené drobnými poznatkami autorov článku. Rozvoj baníctva a hutníctva v lesoch banskobystrického chotára podmienil aj vznik uhliarstva a drevorubačstva. Pre činnosť hút bolo totiž potrebné drevné uhlie, ktoré sa vyrábalo z tvrdého, ale…
Read More “Drevorubači a uhliari v lesoch Banskej Bystrice” »
… chlieb náš každodenný daj nám dnes… Chlieb však kedysi samozrejmosťou nebol. Nad zvykom piecť chlieb prevažovala obyčaj variť rôzne kaše. Požívanie chleba bolo také vzácne, že došlo bezmála k vzbure vojakov Cézarovej armády, keď chcel cisár nedostatok chleba nahradiť mäsom. V prípade deficitu obilnín (ich zlá úroda) sa na výrobu múky používali rôzne náhrady, ako napr….
Voda, jačmeň, chmeľ. Triáda, bez ktorej sa nedá pripraviť zlatistý mok. Pivo. Nápoj obľúbený v hlbokej minulosti aj dnes. V historických časoch to nebol mok zlatistý, skôr mútny, ktorý potreboval pred konzumáciou aj jednoduchú filtráciu. Ale bol vždy obľúbený, hasiaci smäd za čias Sumerov či Egypťanov. Postupná evolúcia tohto nápoja dospela k vyššie uvedenej trojkombinácii. Časy sa menia,…
